ast sa hneď na úvod, že k Petrovi Nagyovi mám špecifický vzťah. V prvom rade som bol na ňom hudobne odchovaný, keďže v tom čase, keď on rozbiehal svoju hudobnú kariéru, sa veľa inej, než domácej muziky k spotrebiteľovi nedostávalo.

1. A potom už sú tu absolútne skvelé prevedenia a nečakané, no úžasné spojenia. Peter Nagy v spoločnosti Zuzany Smatanovej a ich excelentné prevedenie skladby Len pomaly, pričom hlasova harmónia týchto dvoch umelcov je priam neopísateľná. Obrovským a milým spojením je tiež kombinácia s Mekym Žbirkom. Skladba Poslednýkrát uzatvárala Petrov debutový album a znela úplne inak než v roku 2006, kedy i vďaka Mekymu dostala istý beatlesovský feeling. Na hranici silnej čiernej muziky zas bazíruje Peter v spojení s Petrom Mukom, pričom Nelietajú v ich podaní je jednoznačne najsilnejšou skladbou na platni.
   
   A ešte je tu jediná novinka na albume, ktorej (priznávam to) som sa neuveriteľne bál. Všade sa písalo, že je to pesnička o postoji Petra Nagya k reality šou. Bál som sa, že to bude trapas, navyše v spojení opäť s Petrom Jandom. Nakoniec to však bolo prekvapenie, ktoré ma prinútilo dať bokom všetko, čo som v tej chvíli robil a venovať sa tej skladbe naplno. Razom sa z nej pre mňa stala najobľúbenejšia pesnička z platne, v ktorej Nagy veľmi citlivo, jemne a zároveň zákerne pravdivo opisuje to, ako dnešná konzumná spoločnosť podľahla falošnej vidine množstva peňazí, zvanej reality šou. Nagy sa na túto tému pozerá prostredníctvom vymyslenej hráčky Kamily (je len náhodou, že v obľúbenej rozprávke bola Kamila ťava?). Vynikajúci (a pritom jednoduchý) text, príjemná muzika a spojenie s Petrom Jandom je v tomto prípade naozaj na mieste.
   
   Ak k tomu všetkému prirátam ešte unikátny booklet, plný fotografií zo štúdia s vtipnými Nagyovými poznámkami a všetky potrebné informácie (texty bohužiaľ chýbajú), hodnotím tento album ako dokonalý a ani sa nedivím, že z predajní mizne ako čerstvé pečivo.